Rezort životného prostredia odôvodňuje potrebu klimatického zákona tým, že pomôže zosúladiť dosiahnutie klimatických cieľov Slovenska a EÚ do roku 2030 vrátane klimatickej neutrality najneskôr do roka 2050. Návrh zákona predložilo ministerstvo do medzirezortného pripomienkového konania. Návrh zákona počíta s podávaním klimatických žalôb na štát aj s plánmi znižovania emisií pre dopravu či poľnohospodárstvo.
Plán obnovy sa opiera o zastaralé klimatické dokumenty, no vláda sa s ich aktualizáciou neponáhľa. Zmeniť by to mal klimatický zákon, ktorý rezortom určí jasné práva a povinnosti v oblasti klímy. Tiež zadefinuje sankcie a sankčné mechanizmy, ak si povinnosti plniť nebudú. Návrh zákona zakotvuje dlhodobý klimatický cieľ, ktorým je dosiahnutie uhlíkovej neutrality do roku 2050. Ďalej určuje strednodobé klimatické ciele, ktoré stanovujú percentuálne množstvo emisií, ktoré SR musí do roku 2030 znížiť. Sektorové ciele a povinnosti sa však týkajú len tých oblastí, ktoré sú mimo systému obchodovania s emisiami (EU ETS) – teda cestnej dopravy, budov či poľnohospodárstva. Zodpovedné ministerstvá musia každé dva roky reportovať ministerstvu životného prostredia a Klimatickej rade napĺňanie sektorových plánov. Súčasťou zákona by mali byť sektorové ciele pre ministerstvá. Ide o sektorové ciele pre dopravu, budovy, poľnohospodárstvo, vyžívanie pôdy či priemyselné procesy. Pre oblasti, ktoré sú súčasťou obchodu s uhlíkom, ako je energetika alebo ťažký priemysel, návrh stanovuje len všeobecný cieľ zníženia emisií o 62 percent do roku 2030 v porovnaní s úrovňami v roku 2005.
”Európsky ekologický dohovor je našou novou stratégiou pre rast Pomôže nám znížiť emisie a zároveň vytvoriť pracovné miesta."
Ursulu von der Leyenovápredsednička Európskej komisie
Návrh zákona definuje povinnosti, ktoré musia orgány verejnej správy, samosprávy či iné povinné osoby plniť. Sú to najmä:
– poskytovanie informácií a dát na vykazovanie plnenia cieľov či tvorby strategických dokumentov,
– tvorba sektorových klimatických plánov je povinnosťou všetkých ministerstiev zodpovedných za jednotlivé sektory, ktoré budú obsahovať konkrétne a časovo viazané opatrenia, ktoré nasmerujú príslušný sektor k jeho dekarbonizácii,
– všeobecne hovorí o tom, že je potrebné informovanie a vzdelávanie verejnosti a zvyšovanie spolupráce na všetkých úrovniach.
Zákon tiež ustanovuje povinnosť prijímať strategické a akčné dokumenty aj na úrovni regiónov, miest a obcí. Na tento účel vzniknú Regionálne centrá udržateľnej energetiky ako odborné regionálne kapacity, ktoré budú poskytovať poradenstvo a spolupracovať so samosprávami v oblasti dekarbonizácie. Pre ľudí znamenajú prísnejšie zelené politiky v mestách nepohodlie a často sa im bránia. Riešením je intenzívne zapájanie ľudí do mestského plánovania.
Návrh prináša nový kontrolný nástroj, ktorým je Rada pre klimatickú zodpovednosť. Rada bude dohliadať na kvalitu prijímaných strategických dokumentov, na ich dodržiavanie, ako aj na plnenie jednotlivých klimatických cieľov. Okrem kontrolnej funkcie bude rada pôsobiť aj ako poradný orgán pre jednotlivé orgány verejnej správy. Bude môcť z vlastnej iniciatívy upozorniť na nedostatočnosť vyvíjaného úsilia v oblasti ochrany klímy. Podľa zákona má byť rada nadrezortná, nezávislá, zložená z odborníkov a fungovať transparentne – svoje stanoviská a správy má zverejňovať na webovej stránke. Zaujímavosťou je, že by mal
pri nej pôsobiť výbor zástupcov občianskej spoločnosti a mimovládnych organizácií
reprezentujúcich budúce generácie najviac postihnuté zmenou klímy.
Zákon definuje tiež, ako sa budú záväzky vymáhať v prípade ich neplnenia.
Ustanovuje napríklad sankcie v podobe udeľovania pokuty právnickým a fyzickým osobám, samosprávam či ministerstvám a iným orgánom štátnej správy za neplnenie povinnosti poskytovať informácie. Tie budú príjmom Environmentálneho fondu, prípadne samospráv – podľa toho, kto je žiadateľom informácie. Ďalším spôsobom vymáhania plnenia záväzkov je súdny prieskum. Ide o možnosť verejnosti obrátiť sa na súd, aby preskúmal, či strategické dokumenty prijaté orgánmi štátnej správy sú v súlade s klimatickými cieľmi. Verejnosť sa môže na súd obrátiť so žalobou zainteresovanej verejnosti aj v prípade nečinnosti orgánov štátnej správy pri dosahovaní klimatických cieľov. Zákon tiež zavádza finančné sankcie pre ministerstvá, ktoré nebudú plniť stanovené klimatické ciele v sektoroch, za ktoré zodpovedajú.
